Najstarší roľníci používali jednoduché kopacie palice alebo motyky na kopanie a obrábanie poľnohospodárskej pôdy. Po vykopaní poľnohospodárskej pôdy rozsypali semená na zem v nádeji na dobrú úrodu. Skoré pluhy boli vyrobené z drevených častí v tvare Y-, pričom spodná vetva bola vyrezaná do špicatého hrotu a dve horné vetvy boli vyrobené do dvoch rúčok. Keď bol pluh priviazaný k povrazu a ťahaný volom, špicatý hrot vyryl do pôdy úzku plytkú brázdu. Roľníci mohli použiť rukoväte na riadenie pluhu. Okolo roku 970 pred Kristom bol v Egypte vytvorený náčrt jednoduchého dreveného pluhu ťahaného volom-. V porovnaní s prvými pluhmi vyrobenými už v roku 3500 pred Kristom nedošlo k mnohým konštrukčným zmenám.
Vo vyprahnutých a piesočnatých oblastiach Egypta a západnej Ázie mohol tento pluh v ranej{0}}fáze plne obrábať poľnohospodársku pôdu a výrazne tak zvýšiť výnosy plodín. Zvýšená ponuka potravín mohla plne pokryť rast populácie a mestá v Egypte a Mezopotámii sa čoraz viac rozvíjali.
Do roku 3000 pred naším letopočtom farmári zdokonalili svoje pluhy tým, že z hrotu urobili ostrú „radlicu“, ktorá by mohla efektívnejšie preraziť pôdu, a pridali šikmú „stopku“, ktorá mohla tlačiť pôdu na stranu.
Drevené pluhy ťahané volmi sa stále používajú v mnohých častiach sveta, najmä v oblastiach s ľahkou, piesčitou pôdou. Skoré pluhy boli účinnejšie na ľahkej piesočnatej pôde ako na mokrej, ťažkej ílovitej pôde severnej Európy. Európski farmári si na zavedenie ťažších kovových pluhov museli počkať v 11. storočí.
